Reproduktivne a produktivne riesenie problemov, paradigma deklarativneho programovania. Principy riadenia proceduralnych a deklarativnych programov. Nedeterminizmus, heuristiky, problematika heuristickych pravidiel.
Poznatky a znalosti, prostriedky ich symbolovej reprezentacie, termy a asercie. Vztah ramcovej reprezentacie znalosti k inym reprezentacnym formalizmom. Druhy ramcov (objektov), hierarchicke siete ramcov. Rubriky, metarubriky, hodnoty rubrik. Priorita zdrojov, 'ak-potrebna' a 'ak-zmenena' metody. Strategie dedenia v statickych a dynamickych sietach, viacnasobne dedenie.
Produkcne pravidla, semafor, jadro pravidla a akcna cast pravidla. Dosledok s viacnasobnym predpokladom. Typy podmienok v predpoklade pravidla. Kvantifikovane mnoziny podmienok, semantika kvantifikatorov.
Implicitne referencovanie objektov, technika zhody, univerzalne a existencne kvantifikovane podmienky, nepriame referencovanie objektov, filtracia (technika tromfov) objektov.
Zakladne a rozvinute strategie odvodzovania, konfliktova mnozina, agenda a jej zlozky, asociovanie, hradlovanie, komplementovanie, spontanny vstup udajov, volne vazby.
Nemonotonne odvodzovanie, chronologicke a zdovodnene revidovanie inferencnych postupov, protokol, stavy aktivnych a deaktivovanych nahradnych udajov.
Aproximativne odvodzovanie, neurcitosti v produkcnych pravidlach, kvantitativne a kvalitativne metody aproximativnej inferencie, ich prednosti a nedostatky.
Databazy a deduktivne databazy.
Databazy s hypotetickou inferenciou. Nemonotonna inferencia. Zachovavanie konzistentnosti, revizie, inferencia za pritomnosti nekonzistentnosti.
Defaultove teorie.
Inferencia na hierarchickych sietach s viacnasobnym dedenim a vynimkami.
Indukcia. Abdukcia.
Semantika negacie v logickom programovani a deduktivnych databazach.
Revizie.
Ohranicenia, propagovanie ohraniceni, rezolvovanie nekonzistentnosti, splnovanie ohraniceni, principy symboloveho prepisovania. Hierarchicke riesenie problemov, serializovatelny a neserializovatelny rozklad problemu, interakcie rieseni podproblemov. Kvalitativne modely, algebra na trojhodnotovom priestore kvalitativnych hodnot, funkcne zavislosti medzi kvalitativnymi premennymi, strukturalne operacie, propagacny a predikcny cyklus, pravdila predikcie, rozpoznavania a propagacie vazieb.
Architektura ES, zakladne zlozky, poslanie a funkcie komunikacneho, vysvetlovacieho, prepojovacieho, vystupneho (generator vysledkov) modulu. Prostriedky vytvarania a udrzovania bazy znalosti.
Semanticka interpretacia. Struktura slovies, semanticke roly. Rozsirenie gramatik o semanticke crty. Logicka forma - reprezentacia vyznamu. Riesenie semantickych viacznacnosti - selekcne restrikcie, hierarchia elementarnych kategorii, semanticke siete.
Kontext a znalosti. Vyuzitie reprezentacie kontextu pri analyze prirodzeneho jazyka: generovanie entit diskurzu, riesenie anafory, interpretacia zamen. Vyuzitie znalosti pri analyze akcii a kauzality.
(Literatura: Allen, J., Natural language understanding, kapitoly 3, 4, 8, 9, 14, 15)
2.Kvalitativna diferencialna rovnica (QDE): premenna, priestor vyznamnych hodnot, kvalitativna hodnota, kvalitativne vazby, korespondujuce hodnoty, prechodove podmienky.
3.QSIMovske definicie systemu, stavu systemu, spravania systemu.
4.Strukturalna abstrakcia: vztah medzi ODE (diferencialnymi rovnicami) a QDE
5.Algoritmus QSIM: kompletizacia stavu (propagacny cyklus), predikcia nasledujuceho stavu (predikcny cyklus)
6.Matematicke vlastnosti QSIMu: Veta o garancii pokrytia, falosne spravanie
7.Metody zlepsenia vysledkov simulacie (princip ako funguju): Obmedzenie derivaciami vyssich radov, zanedbanie smeru zmeny, energeticke filtre, obmedzenie na nepretinajuce trajektorie
8.Porovnavacia statika: exogenna premenna, kvazistaticky system, ekvilibrium, perturbacia, algoritmus analyzy ekvilibrii, princip casovej dekompozicie
9. Automaticke modelovanie: Suciastkovo-orientovany pristup a komponentove modelovanie, kvalitativna teoria procesov a kompozicne modelovanie
Induktivne vytvaranie rozhodovacich stromov: algoritmus ID3.
Induktivna inferencia, inferencia gramatik. Kriteria konvergencie: konecna identifikacia, limitna identifikacia. Chomskeho hierarchia a konecna/limitna identifikovatelnost gramatik.
Vypoctova teoria ucenia. Modely identifikacie konceptov: PAC (Probably Approximately Correct) ucenie. Occamova britva. Vapnikova-Chervonenkisova dimenzia a mnozstvo dat potrebnych k uceniu. Vypoctova zlozitost ucenia. Problem konzistentnosti a jeho vztah k uceniu v polynomialnom case. Analyza niektorych reprezentacnych schem z pohladu ucenia: booleovske funkcie v disjunktivnom normalnom tvare, neuronove siete (perceptrony).