Fotoelektrický jav

Fotoelektrický jav bol po prvýkrát pozorovaný H. Hertzom v roku 1887. Jedná sa o to, že ak osvetlíme povrch kovu elektromagnetickým žiarením dostatočne malej vlnovej dĺžky, z kovu sa začnú uvoľnovať elektróny. Energia, ktorú tieto elektróny nadobudnú, závisí od vlnovej dĺžky svetla, čím je dĺžka menšia, tým je energia vyššia. Intenzita žiarenia pritom ovplyvňuje iba počet elektrónov, ktoré sa uvolnia z povrchu kovu. To, či sa elektrón uvolní, závisí aj od samotného kovu. Napr. svetlo istej vlnovej dĺžky, ktoré dokáže uvolniť elektróny z jedného kovu, pri inom kove na uvolnenie stačiť nemusí.

Tento jav vysvetlil Albert Einstein. Predpokladal, že svetlo sa skladá z jednotlivých energetických kvánt ( fotónov) , a že každý takýto fotón je pohltený práve jedným elektrónom. Energiu, ktorú fotón mal, elektrón absorbuje, časť z nej spotrebuje na uvolnenie sa z atómu kovu a časť mu zostane ako kinetická energia.

Na pripravenom zariadení si môžete vyskúšať, čo sa bude diať, ak osvetlíte katódu (označenú písmenom K) svetlom určitej vlnovej dĺžky. Môžete si meniť kov, z ktorého je katóda vyrobená, nastavovať intenzitu a vlnovú dĺžku svetla. Zariadenie je časťou elektrického obvodu, ktorý sa používa pri skúmaní fotoelektrického javu v laboratóriách.
Pre úplnosť ešte uvedieme, že písmenom A je označená anóda a AM označuje ampérmeter, ktorý meria prechádzajúci elektrický prúd.